Články

O flamencu

 

Zdanlivo sa toto umenie posúva na hranici povrchnosti a prepálenej drámy, jeho čistý prejav je však umením vysokým, ktoré spája cante (spev), toque (hra na gitare) a baile (tanec) do úplnej formy. Tieto tri vetvy sa rozvíjali postupne medzi obyčajným ľudom rómskeho (gitanos), neskôr aj nerómskeho pôvodu (payos). Vznikali doma vnútri rodín na jednoduchých hodnotách, ktoré sa k nám prostredníctvom flamenca ako folklóru vracajú späť, aby sme si potvrdili ich potrebu.

V začiatku bolo flamenco súčasťou životného štýlu, udržovalo sa v úzkych okruhoch ľudí, najmä medzi príbuznými, neexistovali profesionálni umelci. Od polovice 19. storočia začali vznikať tzv. cafés de cante alebo cafés cantantes, obdoba dnešného tablao de flamenco, miesto pre komerčné produkcie flamenca spojené s barom, reštauráciou. V tomto období sa flamenco dostalo do povedomia širokému publiku, táto popularizácia však ublížila jeho pôvodnej prirodzenej forme a s prispôsobovaním sa vkusu a požiadavkám masového záujmu bolo tradičné flamenco potlačené jeho štylizovanou, teatrálnou formou.

Flamenco prešlo viacerými modifikáciami, v časovom rozpätí troch storočí vznikali jeho nové formy, všetky ale vychádzajú z jedného základu, praflamenca, čisto folklórnej podoby južanov z Andalucie. Schopnosť absorbovať nové formy, štruktúry, témy a pretvárať ich do vlastnej osobitej podoby dokazuje flamencový tanec už viac ako storočie. Pôvodne veľmi naturálny tanečný prejav (puro) sa časom kultivoval do štýlu tanečne čistého a estetického (nuevo) až v dnešných dňoch nabral novú súčasnú podobu vo fúziách s tancom moderným, súčasným (contemporanéo).

Pohybový slovník flamencového tanca obsahuje mnoho štýlov (palos), ktoré sú prepojené so štýlmi spevu a hry na gitare. Tak ako je pre spev charakteristický compás (rytmus, flamencové metrum), tempo, text a nálada, tak sa v tanci jednotlivé štýly odlišujú typickými choreografickými prvkami. Hovoríme o charakterovom prejave, ktorý mení celkovú atmosféru flamencového štýlu. Výrazným rozdielom je v štýloch pa´lante a pa´tras, jednoducho povedané štýly ktoré sa prevádzajú v tempe utekajúcom dopredu, alebo zadržiavanom vzadu. Melancholické a smutné tance sú tancované na spev rovnakého štýlu (Soleá, Seguiriya). Pomalé tempo podporené ostrými a ťažkými zastaveniami. Veselšie a tempicky rýchlejšie tance (Bulerías, Alegrías) sú tancované s ľahkosťou a rozsiahlejšími dupovými sekvenciami. Veľmi silným tanečným prejavom sa flamenco stáva pri interpretovi, ktorý popri technickej vyspelosti a hlbokom emočnom precítení, nachádza vlastné tanečné formy.

V tradičnej forme flamenca bol rozdiel v mužskom a ženskom tanci v rozsahu a dynamike dupov (zapateado). Do ženského tanca ako ho dnes poznáme vniesla technicky náročné dupové prvky jedna z najvýznamnejších osobností flamencového tanca Carmen Amaya (1913-1968), ktorá sa ako tanečnica rómskeho pôvodu pretancovala z barcelonskeho rómskej štvrte až do parížskych divadiel, neskôr sa presťahovala do Ameriky, kde tancovala v bielom dome pre amerického prezidenta Franklina Roosevelta a Harry S. Trumana.

Kvalita flamencového tanca, ako u žien tak aj u mužov, je hodnotená podľa duende, gracia, a compás. Duende je ťažko preložiteľný termín, ktorý vo flamencu označuje hĺbku a čistotu prejavu a schopnosť vzbudiť u diváka silný emočný zážitok. Gracia je elegancia a ladnosť pohybu, vzťahuje sa na estetickú stránku tanca, ale zahrňuje i dôstojnosť a vznešenosť tanečného pohybu. Tretie kritérium – compás – hodnotí muzikálnosť tanečného interpreta, schopnosť udržať rytmus daného tanečného štýlu (compás) pri náročných pauzách v tanci a contratiempa (proti-doby v podupoch).
LB

Café Cantante (kde môžete vidieť flamenco):
v Bratislave: www.sherz.sk, www.hlavaxxii.sk, Dežmár music club
v Pezinku: www.radnica.com


PS: Text je súčasťou rubriky Café Cantante v časopise FOLKLÓR.

 


Be a documented buyer and read ipage hosting reviews before buying. Also check out inmotion reviews and ratings.
 
Designed by i Joomla Templates Edited by tamoMEDIA